Webový hoster zodpovedný za stratu údajov po havárii servera

Ak zlyhanie servera vedie k zlyhaniu Webová lokalitaposkytovateľ webhostingu musí zaplatiť náhradu škody, ak nevytvoril záložné kópie alebo nevykonal zálohovanie. Výška škody závisí od "veku" webovej stránky.

Krajinský súd v Duisburgu vo svojom rozsudku z 22. júla 2014 (vec č. 22 O 102/12) vyvodil zodpovednosť voči poskytovateľom webhostingu. Musia vytvárať zálohy webových stránok, ktoré spravujú, aj keď to nebolo výslovne dohodnuté.

Prípad

Žalobca si dal v roku 2006 vytvoriť webovú stránku za viac ako 5 000 eur. V polovici roka 2011 si objednala súčasného žalovaného s webhostingom a platila zaň 24 eur mesačne. Žalovaný následne poveril subdodávateľa. V polovici roka 2012 došlo k poruche servera subdodávateľa, v dôsledku čoho prestala fungovať webová stránka žalobcu. Žalobca požiadal žalovaného o obnovu pozemku. Žalovaný uviedol, že sa pokúša o obnovenie webovej stránky. Údaje Na výsledok sa čakalo. V skutočnosti sa stránka nedala opätovne aktivovať, pretože nebola vytvorená žiadna záloha, a preto nebolo možné obnoviť údaje.

Žalobca to považoval za porušenie povinnosti starostlivosti zo strany svojho zmluvného partnera a žaloval ho o náhradu škody vo výške viac ako 8 000 eur, ktorá pozostávala z približne 5 500 eur za vytvorenie novej webovej stránky a 500 eur ako mesačná náhrada za stratu používania.

Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby s odôvodnením, že hostiteľská zmluva neobsahuje žiadnu povinnosť vytvárať záložné kópie alebo vytvárať príslušné zálohy. Okrem toho boli stále k dispozícii niektoré údaje zo starej webovej stránky, čo mohlo znížiť úsilie potrebné na vytvorenie novej stránky. Žalobca sa na to nepýtal, a preto porušil svoju povinnosť zmierniť škodu.

Zálohovanie údajov ako sekundárna zmluvná povinnosť

Krajský súd v Duisburgu rozhodol v prospech žalobcu. Medzi stranami bola uzavretá takzvaná zmluva medzi hostiteľom a poskytovateľom. Týkalo sa to služieb, prenájmu a zmluvy o dielo. Ochrana použitých údajov mala pre používateľa značný význam. Preto bolo sekundárnou povinnosťou webového hostiteľa prijať potrebné opatrenia na ochranu údajov, čo sa mohlo uskutočniť prostredníctvom záložných kópií alebo záloh. V tomto ohľade má hostiteľ povinnosť údržby a starostlivosti. Preto nebola potrebná výslovná dohoda o zálohovaní údajov. A žalovaná spoločnosť musí prevziať zodpovednosť aj za chybu svojho subdodávateľa, u ktorého došlo k havárii servera.

Okrem toho žalobca vyčíslil svoju škodu konkrétne. K porušeniu povinnosti zmierniť škodu nedošlo, pretože žalovaný mal sám od seba uviesť, že stále disponuje údajmi.

Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu škody.

Odpočet "nové za staré" aj pre webové stránky

Výšku nároku na náhradu škody však krajský súd vyčíslil podstatne nižšie ako žalobca, ktorému priznal len 1 264,51 eura.

Vykonal sa takzvaný odpočet "nové za staré", ako je to aj v prípade motorových vozidiel poškodených pri nehodách. Pri posudzovaní výšky škody sa súd opieral o vyjadrenia znalca, ktorý uviedol, že priemerná životnosť webovej stránky je 8 rokov. Tomu neodporovalo ani tvrdenie žalobcu, že chcel "starú" webovú stránku používať neobmedzene dlho. Bolo zrejmé, že žalobca by si v budúcnosti objednal vytvorenie novej webovej stránky, aj keby predchádzajúca nebola zničená.

Krajský súd žalobcovi náhradu za stratu užívania úplne zamietol, pretože nepredložil a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by poskytovali "dostatočné hmatateľné dôkazy" na posúdenie straty užívania.

Rozsudok nie je právne záväzný. Podľa žalobcu podala odvolanie, takže sa vecou bude musieť ďalej zaoberať Vyšší krajinský súd v Düsseldorfe.